S poruchou príjmu potravy to bolo celé tak, že keď bola Simona ešte malá, zvykla veľa športovať. Konkrétne to bol basketbal, ktorému sa venovala deväť rokov. V puberte s ním ale skončila a na “vine” bola láska.
Koniec športu znamenal u Simony aj to, že pribrala a tak začala hľadať vhodnú alternatívu k basketbalu. Vyhral to beh, Zumba, a skupinové cvičenia. No i keď znova športovala, jedla stále rovnako, teda nevyvážene.
“Príliš som sa sústredila na to, čo budem jesť a koľko budem cvičiť, prehĺbilo sa to do štádia, že som prestala takmer úplne jesť a začala som maximálne cvičiť. Niekedy to bolo aj dvakrát denne,” opisuje svoj začínajúci problém Simona. Mala vtedy len 17 rokov.
Dnes už vie, že to bolo vplyvom nielen klasickej puberty ale aj toho, že si neverila.
Problém sa však začal v tom čase prehlbovať. Simona jedlo vyhadzovala a klamala rodičom o tom, že je. Mama však vždy zistí, ak sa s jej dieťaťom niečo deje. Simonu dotiahla k lekárovi doslova “za vlasy”.
Lekárka spolu so Simoninou maminou problém včas podchytili a Simona začala s liečbou.
“Celé toto obdobie nejedenia a liečby trvalo približne dva roky,” spomína Simona. Potom však prišlo prejedanie sa. Telo si začalo pýtať späť všetko, čo mu bolo celý čas odopierané.
Simona videla, že jej rodinu, súrodencov a najmä jej mamu to dosť psychicky ničí a začala si uvedomovať, že to musí nejako riešiť. Naviac sa z jej života vytratili takmer všetci kamaráti.
Bod zlomu nastal s príchodom rodinnej dovolenky na Kanárskych ostrovoch, hodením kameňa do oceánu a jediným želaním. Uzdravením sa.
Na programe teda bola dlhá cesta späť ku zdraviu, ktorá podľa Simonky trvala oveľa dlhšie ako choroba samotná. Fázu prejedania sa však teraz hodnotí ako ešte ťažšiu ako fázu nejedenia.
Simona hľadala riešenia a jedným z nich bola akupunktúra. Tá je pomohla aj s trávením. Joga jej zas výrazne pomohla po psychickej stránke. Takto sa postupne dostala do “normálneho stavu”.
Dnes sa snaží ísť podľa pravidla, ktoré jej mama vždy hovorila a to, že treba sa stravovať vyvážene a mať pravidelný pohyb.
Čo ale pre Simonu momentálne znamená slovo “vyvážená strava”?
“Počas dňa sa snažím jesť ľahko stráviteľné jedlá, napríklad šalát s rybou alebo vajíčkom. Alebo pšeno so zeleninou. Ale treba si raz za čas aj dopriať. Napríklad zmrzlinu. Treba si život osladiť. Jednoducho dokázať žalúdku, že vie prijať aj niečo iné ako to zdravé.”
Netreba telo zvykať na stereotypnú stravu.
Rady a tipy o zdravej strave Simona získavala od trénerov a poradcov, ale aj od verejnosti. Zo všetkého si povyberala to, čo bolo pre ňu najlepšie.
Šla na to metódou pokusu, na vlastnom tele skúšala, čo funguje a čo telu bude vyhovovať najlepšie. Takto by to malo fungovať u každého človeka. Pre každého je dobré niečo iné a každý človek si to “svoje” musí nájsť sám.
Simona sa snaží hýbať trikrát týždenne, či už cvičiť alebo behať. Pravidelne sa tiež venuje joge. Čo ale vôbec nerobí, je silový tréning. Ak jej však je trikrát do týždňa málo, zaradí aj tréning s vlastnou váhou.
Simona cvičí s trénermi. Pochvaľuje si najmä Olinku Bartalskú, ktorú nazýva slniečkom. Pretože keď cvičí, na jej skupinovej hodine, vždy je maximálne spokojná. Nechá si od nej poradiť a má s ňou len dobré skúsenosti. Ďalšou jej obľúbenkyňou je Kika Vicenová.
Má však aj negatívne skúsenosti. Najmä preto, že pri niektorých tréneroch mala pocit, že sú príliš prísni. Pri dvoch dokonca pribrala a to je presný opak toho, čo chcela. Tiež vôbec nejavili záujem o to, čo chcela Simona.
Je pre ňu dôležité, aby tréner pristupoval ku každému klientovi individuálne. Preto aj všetkým ľuďom odporúča, aby si dopredu preverili, komu dajú svoje zdravie do rúk.
