Inšpiráciou nového zákona o športe sa stali „rýchlo kvasení“ tréneri

Inšpiráciou nového zákona o športe sa stali „rýchlo kvasení“ tréneri

Práve na tému kvality dnešných trénerov, ako aj o nedávnych zmenách v zákone o športe, ktorá sa značne dotýka fungovania trénerov, sme sa rozprávali s dekanom FTVŠ UK Bratislava a porotcom súťaže FIT LEADER, doc. Mgr. Mariánom Vanderkom, PhD.

Pán dekan, pôsobíte v inštitúcii, ktorá vychováva budúcich trénerov. Ako hodnotíte súčasnú kvalitu trénerov?

 

Asi ste zachytili, že máme nový zákon o športe, v ktorom v § 83 a 84 sú definovaní odborníci v športe, tréneri a inštruktori. Zmenila sa situácia v ich vzdelávaní a myslím si, že dosť radikálne. Konkrétne v tom, že dnes nemôže vzdelávať trénerov hocikto v zmysle, že si postaví akreditáciu a dá si to akreditovať takzvanou malou akreditačnou komisiou, ale musí to byť s fakultou a príslušným národným zväzom. Na Slovensku máme 98 uznávaných športov, pokiaľ si dobre pamätám, z toho 66 je dotovaných čiastočne štátom. V tomto smere sú zhruba štyri pracoviská na Slovensku, ktoré vzdelávajú vysokoškolsky vzdelaných trénerov, ale máme aj nižšie stupne. Presnejšie máme 5-stupňovú kvalifikačnú štruktúru, pričom 1 je najnižšia a 5 je najvyššia, a teda 4 a 5 je vysokoškolské vzdelanie. Nižšie stupne sa v minulosti dali vykonať tak, že si fyzická osoba so vzdelaním trénera mohla dať akreditovať vzdelávanie: trénera, fitnes trénera, v atletike a tak ďalej. Dnes už to tak nie je, pretože toto vzdelávanie musí ísť cez fakulty, príslušné pracoviská alebo národné športové zväzy. Takže to považujem za krok dopredu v porovnaní s minulosťou, kedy boli hlasy z odbornej verejnosti, nielen z vrcholového výkonnostného športu, ale práve aj z oblasti fitnes, že ide o takzvaných „rýchlo kvasených“ trénerov. Za jeden víkend si urobili u niekoho kvalifikáciu, a tým pádom mohli byť v praxi etablovaní tréneri. Nehovorím, že niektorí z nich nie sú dobrí, ale dnes by už vzdelanie naozaj malo byť trochu na inej úrovni. Preto si myslím, že oproti minulosti ide o krok vpred. Teda dnes toto vzdelávanie už musí byť realizované cez akreditovanú vzdelávaciu inštitúciu, ktorou sú fakulty v Bratislave, v Prešove, v Banskej Bystrici.

To znamená, že ak tieto podmienky budúci tréner nesplní, nebude môcť legálne vykonávať trénerskú činnosť?

Doklady o vzdelaní mohli byť vydané buď ešte pred rokom 2008, vtedy majú kvalifikáciu doživotne, alebo ak ju získali medzi rokmi 2008 a 2015, majú platnosť podľa zákona len na 5 rokov od dňa vydania. To znamená, že po uplynutí tohto obdobia skončí oprávnenie jednak školiacim pracoviskám, ale skončí aj platnosť vydaných kvalifikácií. Tým pádom si ich budú musieť obnovovať, respektíve získať opäť nové, čo môžu len na týchto fakultách alebo národných športových zväzoch, ktoré však musia s fakultami spolupracovať. Dnes už musia byť fakulty do tohto procesu zapojené, čo sa nám aj podarilo presadiť do zákona. Ide o krok vpred v zmysle toho, že skvalitňujeme vzdelávanie v oblasti trénerov a inštruktorov.

Ako to bude vyzerať v praxi?

Všetko závisí od toho, aké vzdelávanie majú absolvované. Ak si ho plánujú obnoviť po spomínaných 5-tich rokoch z dôvodu skončenia platnosti kvalifikačnej licencie, tak to väčšinou robíme doplnením chýbajúceho obsahu vzdelania a diferenčnou skúškou a uznávame im vzdelanie, pokiaľ ho naozaj etablovali na inštitúciách, o ktorých sme hovorili. Alebo môžu mať stanovený počet hodín, keď chcú získať napr. jednotku, najnižší kvalifikačný stupeň, tak je to dohromady 60 hodín, pričom z toho je 20 hodín všeobecného a 40 hodín špeciálneho vzdelávania a potom to so stupňami narastá. Štúdium musí byť ukončené záverečnou prácou, skúškou a následne dostanú diplom alebo osvedčenie o kvalifikácii, ktoré ich oprávňuje zapísať sa do centrálneho registra. Asi viete, že vznikol centrálny register v informačnom systéme na MŠVVaŠSR, a bez toho vás nezaregistrujú ako samostatne zárobkovo činnú osobu a nemôžete „podnikať“ v tomto smere. Novelizácia zákona, ktorá nedávno prebehla, urobila vlastne z trénera, inštruktora viac-menej podnikateľa, ktorý už nie je živnostník, ako tomu bývalo. Tréner alebo inštruktor má v zmysle zákona o športe dve možnosti. Buď požiada o zápis oprávnenia na podnikanie okresný úrad v sídle kraja, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta, alebo požiada ministerstvo školstva.

Čiže dnes už máme určitý systém, v ktorom si ľudia vedia pozrieť trénerov a zistiť si ich vzdelanie?

Áno, odkontrolovať to a pozrieť rozdelenie. V informačnom systéme sú uvedené identifikačné údaje ako meno, vzdelanie, kvalifikačný stupeň a prípadne tam ešte môže byť, v akej oblasti sa uplatňuje. Bez tohto dnes už nemôže nikto „podnikať“. A to je tak trošku bič na nás, na fakulty, pretože to umožní mať prehľad o tom, koľko našich absolventov sa uplatňuje v reálnej praxi. Trošku sme si ušili bič na seba, ale budúcnosť ukáže, či to bol dobrý ťah z pohľadu kontroly, alebo nám to môže priniesť to, že máme málo úspešných absolventov, a tým pádom sme zbytočná škola alebo zbytočné fakulty, čo si myslím, že zatiaľ nehrozí. Ak by to takto fungovalo aj v ostatných oblastiach života, bolo by to výborné, pretože štát by mal spätnú kontrolu. Teda: investujeme toľko a toľko do tohto vzdelania, koľko z tých 10-tisíc právnikov ročne sa uplatní aj v praxi? Takže, toto je prvý krok a myslím si, že prvou oblasťou, kde sa to začína riešiť, je práve športová oblasť.

Čo bolo tou hlavnou motiváciou, aby sa tieto zmeny udiali?

Hlavnou motiváciou bolo práve trošku eliminovať „rýchlo kvasených“ trénerov. Z praxe sme mali spätnú väzbu, pričom nešlo len o samotných trénerov, či tých, ktorí realizovali činnosť v oblasti hobby fitnes tréningu, ale išlo aj oblasť iných výkonnostných športov. Dozvedeli sme sa, že to často krát robia ľudia, ktorí nie sú kompetentní. Teda veľmi rýchlo získali nejakú kvalifikáciu, licenciu a venujú sa tejto činnosti, bez adekvátnych vedomostí a skúseností. My sa teraz snažíme vyvinúť tlak, nie reštriktívny, ale skôr ten kompetentný. Ľudia, ktorí odtiaľto alebo z príbuzných fakúlt vychádzajú, sú pripravenejší a v praxi sú potom aj vo väčšine prípadov, nehovorím, že vo všetkých, schopní vytlačiť takýchto „rýchlo kvasených“ trénerov. Takže, hlavnou motiváciou zavedenia zmeny bolo, ustanoviť nejakým spôsobom v zákone, že ľudia, ktorí chcú pracovať či už s mládežou alebo s ľuďmi, ktorí môžu aj poškodiť zdravie, by mali mať určité vzdelanie, ktoré nie je otázkou jedného víkendu a len formálneho vzdelávania. Tu ide naozaj o život, o zdravie, či už ide o fitnes centrá alebo prácu s malými deťmi. Tu nejde o vec, ktorú treba brať na ľahkú váhu. Zámerom bolo skvalitnenie, pretože ide o prácu, ktorá môže trvalo poškodiť zdravie človeka. Z toho dôvodu sa snažíme tomu vyhnúť, aj keď stopercentne sa tomu nevyhneme. To znamená, že absolvent síce ukončí štúdium, dostane vysokoškolský diplom, ale neznamená to, že je okamžite super tréner. A to isté platí aj naopak. „Rýchlo kvasený“ tréner automaticky neznamená, že je zlý tréner. Prax však ukazuje, že vo väčšine prípadov z tých, ktorí skončili našu školu, sú lepší tréneri a tí, ktorí skončili rýchle vzdelávanie, boli horší tréneri.

Majú centrá, ktoré vzdelávajú „rýchlo kvasených“ trénerov, záujem spolupracovať s FTVŠ? Napríklad ohľadom vzdelávania vašimi pedagógmi?

Od nás sa tam občas niekto objavil, ale boli to väčšinou súkromné záležitosti a išlo naozaj o súkromný biznis, ktorý vtedajšia legislatíva umožňovala. Teda, hocikto si tam mohol dať akreditovať vzdelávanie a väčšinou to bolo formálne. Vybrali po 150 eur, urobili zápis, že ľudia zaplatili a podľa mojich informácií, často kurz ani neprebehol a vydali im požadovanú kvalifikáciu. Jednoducho, bol to biznis. Nehovorím, že vo všetkých prípadoch, ale viem vydokladovať niekoľko desiatok takýchto prípadov. Práve kvôli tomu vznikla iniciatíva, aby sme ako inštitúcia zabezpečili priebeh vzdelávania u nás. Keď človek skončí, zaručujeme sa za to, že má kompetencie, ktoré mu umožňujú jeho určitý kvalifikačný stupeň realizovať.

Spolupracujú s vami existujúce fitnes centrá ohľadom zisťovania informácií, kto má aké ukončené vzdelanie?

Väčšinou to bol trh, ktorý aspoň na západnom Slovensku je momentálne taký, že odkedy máme študijný program kondičný tréner, naši absolventi začínajú vytláčať „rýchlo kvasených“ trénerov. Deje sa to preto, že majú lepšie výsledky, klienti sú s nimi viac spokojní, a tým pádom aj manažment fitnes centier si povie: „Aha, tak z tejto školy vychádzajú šikovní ľudia! Keď sa k nám budú hlásiť na výberové konanie, tak zoberieme skôr takého človeka ako iného, ktorý má kvalifikáciu za jeden víkend.“

Ako teda vnímate situáciu ohľadom kvality trénerov na Slovensku?

Zlepšuje sa. Poznám viacero fitiek, kde kedysi boli tréneri s „rýchlokurzami“ a teraz 90 % ľudí sú naši absolventi. Ide o reálne čísla, ktoré si nevymýšľam. Sú etablovaní takým spôsobom, že naši absolventi, ktorí sa chcú zamestnať, majú reálnu šancu, pretože ich manažment fitnes centra uprednostní pred človekom, ktorý má „rýchly kurz“. Nehovorím, že všetkých, lebo niekedy je to po známosti a niekedy o tom, že ten, ktorý má „rýchlokurz“, môže byť naozaj dobrý tréner. Ale skúsenosť manažérov fitnes centier je taká, že väčšinou prijmú uchádzačov, pri ktorých si povedia: „Aha, tak ty si skončil FTVŠ-ku, tak poď, o niečom sa porozprávame!“A pri výberovom konaní zistia, že o tom niečo vie, pričom „rýchlo kvasený“ tréner sa na určité odborné otázky ani „nechytá“. 

Ako dlho už vnímate tieto zmeny?

Myslím si, že v tomto smere sa to zlepšilo v posledných 5 – 6 rokoch určite dosť výrazne. Neviem povedať, ako je to napríklad na východnom Slovensku. Myslím si však, že minimálne na západe a strede Slovenska sa situácia v tomto smere zlepšuje.

Kto je podľa vás kvalitný tréner, ako ho vnímate vy?

To je ťažká otázka. Podľa toho, či to berieme v oblasti práce s klientmi vo fitnes centrách, alebo ide o otázku výkonnostného vrcholového športu. Tam niekedy nemusia byť rozhodujúce len kompetencie z pohľadu vedomostí a zručností. Tréner potrebuje ovládať diagnostiku, systém zväčšovania zaťaženia, výberu talentov, periodizácie. Tréningový proces vo výkonnostnom a vrcholovom športe je v porovnaní s trénerom vo fitku oveľa zložitejší. V oboch prípadoch si to vyžaduje aj komunikačné schopnosti, a kompetencie z oblasti psychológie. Často je to o tom, ako vie vychádzať so svojimi zverencami, ako ich vie motivovať v zmysle získať si ich pre vec a nielen o tom, či vie použiť dobré metódy, dobrú diagnostiku, dobré doplnky výživy a tak ďalej. Myslím si, že kvalitu je naozaj veľmi ťažké určiť jedným, dvoma kritériami, pretože kritérií je naozaj veľa. Niektorí úspešní tréneri sú naozaj takí, že nemusia poznať hlbšie fyziologické zákonitosti adaptácie, ale na druhej strane sú príjemní, milí, ľudia ich majú radi, lebo majú dobré vystupovanie a idú za nimi. Alebo naopak. Je človek, ktorý ovláda adaptačné mechanizmy, povolené či nepovolené metódy doplnkov výživy, vie vybrať dobre talent, no má zlý prístup k zverencom, takže nemá veľkú šancu presadiť sa ako úspešný tréner. Nikto sa s ním však nechce baviť, lebo je „svojský“, všetkých ľudí odradí, lebo s nimi nedokáže vychádzať. Naozaj, správne vyváženie je veľmi dôležité. Úspešný tréner je ale často aj záležitosť šťastia, keď sa mu dostane do rúk človek, ktorý je obrovský talent a on ho nepokazí. Tak, ako 10 rokov dozadu to bol testovaný Sagan. Chlapci mi hovoria, tak tohto, keď nikto nepokazí, bude dobrý.

Ako dokáže tréner tzv. pokaziť športovca?

Veľmi ľahko. Takých trénerov vám ukážem desiatky a nielen na Slovensku. V Bratislave boli takí, ktorí, čo chytili do rúk, to pokazili. Išlo o obrovské talenty. Predčasnou špecializáciou vo výkonnostnom vrcholovom športe, veľmi špecifickými metódami, neprimeraným objemom a intenzitou zaťaženia chceli od nich výkon v 16-tich rokoch a tieto talenty jednak vyhoreli psychicky, a jednak ich zlikvidovali fyziologicky, pretrénovali sa alebo v 18-tich končili so športom.

Dá sa s takým človekom ešte pracovať?

Dá, ale je to oveľa ťažšie. Tak, ako pri všetkom platí, že odstraňovať chyby je oveľa ťažšie, ako to naučiť začiatočníka odznovu dobre. Keď už má určité návyky, nehovorím, že sa to nedá, ale je to oveľa ťažšie. 

© 2017 FIT LEADER

VYTVORILO ANAWE